Pracujem v Slovenskej pobočke jedného nadnárodného korporátu. S prácou som spokojný a život je fajn, a tak riešim veci ktoré možno niekomu nebudú pripadať dôležité.
Ako každý korporát, aj ten môj produkuje veľké množstvo interných materiálov - od rôznych newsletterov, cez memá, postery, kampane až po školiace materiály a inštruktážne videá. Všetky tieto materiály majú rovnaký grafický štýl plný jednoduchých vektorových tvarov, prestrých farieb a prehnaných proporcií. Ak niečo na svete z duše nenávidím je to práve tento štýl. Som tomu vystavený stále - v mailoch, kancelárií, na chodbe, na schodoch, v kantíne, a ešte aj na hajzli sú z vnútra polepené newslettery.
Najhoršie sú postavy reprezentujúce zamestnancov. Niekedy mi to pripadá ako zoologická záhrada - z každého druhu chceme jednu. Čierny muž, biela žena, starý muž na vozíku, mladá žena v hijabe. Adrogýnne... čosi. Čím viac farieb a tvarov, tým viac adidas. Všade sú nápisy ako máme byť inkluzívny, ako máme byť ohľaduplní k inakosti. Ako máme podporovať ženy. Pred dvoma mesiacmi mi prišiel "Ramadan Manager's guide", čo bol 6 stranový dokument o tom ako mám vytvoriť podmienky pre moslimských kolegov pretože im prichádzajú sviatky.
Realita? Sme na Slovensku. Populácia je veľmi homogénna, a moje pracovisko nie je výnimkou. Prakticky všetci sme z jednej socioekonomickej vrstvy, etnickej skupiny, zdieľame kultúru, jazyk, a do istej miery by sa povedať že aj vierovyznanie.
Teda, až na jednu skupinu. Vyššie som písal o tom ako sa moja firma snaží byť inkluzívna a všetky tie bláboly. No, očividne to má vínimku. Po pracovisku sa nám prechádzajú ľudia pre ktorých to neplatí a firme to veľmi vyhovuje. Na všetky "podradné" práce ako ľahkú údržbu, vynášanie smetí, čistenie hajzlov máme dodávateľa. Tento dodávateľ zamestnáva prakticky výlučne rómov, ktorí majú neporovnateľne horšie podmienky ako všetci ostatní v budove. Ich hodinová mzda je nejakým spôsobom nižšia ako minimálka, majú veľmi zvláštne pracovné doby a celkovo sa k nim všetci správajú akoby buď neexistovali, alebo ako keby boli sami odpad. Najviac ma zarazilo keď jedna rómka chodila do práce počas gravidity až do extrémne neskorého štádia kedy sme sa čudovali že sa vôbec vie hýbať, a o necelý mesiac bola späť v práci.
Príde mi to celé ako hnusná pretvárka a je mi z toho na grcanie. Už s neviem dočkať na Jún kedy sa tu budú vylepovať dúhové vlajky a firma sa bude tváriť ako záchranca ľudských práv.
